Výsledky vyhľadávania

hodnosť

hodnosť
dištinkcia lat.
grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktor
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinár
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandér
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archón
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
said
šerif
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
kalif
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
beg
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišah
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
baša
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
lulla
molla
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimjó
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
mulla
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
dalajláma
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandér
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
asaul
esaul
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
šikovateľ
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurát
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.
majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

vojak

vojak
soldát lat. hovor. pejor.
žoldnier nem. pejor.
oficier franc.-nem. hovor. zastar.
lampasák (dôstojník) franc. slang.
furťák nem. voj. slang.
lampasák franc. slang.
lampión tal. voj. slang.
milionár tal. slang.
guma
gumák (v. z povolania) egypt.-lat. voj. slang.
adjutant (dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi, voj. pobočník) lat.
zupák (ďalej slúžiaci poddôstojník) nem. pejor.
šarža (v. s vysokou hodnosťou) franc. hovor.
absa
absík lat.
špagát
špagi (absolvent voj. katedry na vysokej škole, kt. slúži v armáde) tal.-nem. voj. slang. zastar.
bažant nem. voj. slang.
milionár (v. v prvej polovici voj. služby, nováčik, začiatočník) tal. voj. slang.
suprák (v. základnej voj. služby, kt. pôjde o krátky čas do civilu) lat. voj. slang.
komliton (v. spoločne slúžiaci na vojenčine, spoluvojak, spolubojovník) lat. voj.
infanterista (v. pechoty, pešiak) špan.-nem. voj. zastar.
bigoš (v. u pechoty al. motostrelcov) lat. slang.
artilerista lat. zastar.
kanonier (delostrelec) nem. hovor. zastar.
tankista (príslušník osádky tanku) angl.
granátnik
granatier (v. vrhajúci granáty) franc.-nem. voj.
parašutista franc.
paragán (v. vycvičený v zoskakovaní z lietadla s použitím padáka) voj. slang.
kontráš (príslušník kontrarozviedky, služby zameranej proti nepriateľskej špionáži) lat. slang.
sanitár lat.
saniťák lat. voj. slang.
lapiduch (v. v zdravotníckej službe) ? voj. slang.
ženista franc.
pionier franc. zastar.
sapér (príslušník vojska určeného na technickú podporu, zabezpečenie bojovej činnosti, zákopník) franc. zastar. voj.
intendant (príslušník tylovej služby pre zásobovanie a ubytovanie vojsk) franc. voj. zastar.
regulovčík (v. riadiaci dopravu, najmä na križovatke) rus. hovor. zastar.
pucák
pucer nem. voj. zastar.
pucflek (voj., dôstojnícky sluha; pisár na štábe voj. útvaru) nem. voj. slang.
burš nem. zastar.
ordonanc (dôstojnícky sluha v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.
ordonanc (poddôstojník vyčlenený ku štábu veliteľa, zabezpečujúci odovzdávanie rozkazov, voj. posol v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.
kuriér (v. poverený doručením dôležitých tajných správ) franc.
kombatant (príslušník ozbrojených síl, okrem zdravotníkov a duchovných, kt. má bojové úlohy, bojovník) franc. voj.
rezervista (v. v zálohe, záložník) lat. zastar.
manták (nešikovný, babrácky, nemotorný, ťažkopádny v.) ? slang. voj.
dezertér (v., kt. zbehol, ušiel od vojska, zbeh) franc. voj.
marodér (prepustený al. zbehlý v. živiaci sa krádežami, plienením) franc.-nem. slang. pejor.
obšitnik
obšitoš (prepustený v., vyslúženec, vyslúžilec) nem. zastar. voj. slang.
veterán (vyslúžený v., bývalý účastník vojny, vyslúžilec) lat.
invalid (v. neschopný ďalej slúžiť pre zranenie) lat.
žoldnier (najatý platený, námedzný v.) nem.
legionár (príslušník dobrovoľníckeho voj. útvaru) lat.
gardista (príslušník vybraného voj. oddielu; príslušník osobnej stráže významných osôb, najmä panovníka) franc.
mameluk (príslušník egypt. voj. oddielov zložených z otrokov) arab. hist.
hoplita (v. v starom Grécku, ťažkoodenec) gréc.
legionár (príslušník základnej voj. jednotky v starom Ríme) lat. hist.
prétorián (príslušník cisárskej gardy, osobnej stráže v starom Ríme) lat. hist.
triariovia (v. v starom Ríme, tretí sled z najlepších vojakov v starorím. légiách) lat. hist.
hypaspista (ťažkoodenec v makedónskom vojsku) gréc. hist.
pandúr (príslušník nepravidelnej pechoty verbovaný v pohraničných oblastiach Uhorska) maď.
hajdúch (uhor. žoldnier) srb.-maď. hist.
labanec (cisársky v. za povstania Tökeliho, Rákociho a Bačkaja, 17. a 18. st.) maď. hist.
bagán (v. bez hodnosti, pešiak) maď. voj. slang.
honvéd (uhor. príslušník národnej gardy v Uhorsku, 1848-49 hist.; v. uhor. domobrany od 1867 hist.; v. maď. pozemného vojska) maď.
husár (jazdec v uhor. vojsku od 15.st; ľahký jazdec v Európe) srbch.-maď.
serežán (rak.-uhor. v. chrániaci monarchiu v juhovýchodnom hraničnom pásme proti Turkom) maď.-nem.
hulán (jazdec s dlhou kopiou, pôvodne v Poľsku) tur.-poľ.
banderovec (príslušník oddielov tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády na konci 2. svetovej vojny) vl. m.
kozák (vojak z obyvateľov juž. oblastí Ruska chrániaci hranice, najmä jazdec) tur.-rus.
džigit (kozák dokonale ovládajúci jazdu na koni, odvážny jazdec) tur.
krasnoarmejec (v. Červenej armády, armády bývalého ZSSR) rus. hist.
krasnogvardejec (v. červenej gardy, 1917) rus. hist.
opolčenec (bulh. dobrovoľník v rus.-tur. vojne bojujúci za slobodu Bulharska, 1877 – 78) bulh.
turkopol (príslušník ľahkej jazdy v období križiackych výprav do Palestíny v stredoveku) vl.m. + gréc. hist.
lancknecht (peší žoldnier vlastniaci výstroj a výzbroj, 15. – 17. st.) nem. hist.
rytier (ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku, šľachtic, kt. pri sa pasovaní zaviazal plniť povinnosti) nem. hist.
harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.
drabant (stredoveký pešiak) nem.
harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.
fric (nem. nacistický v., rus. označenie) vl. m. pejor.
esaman /es-á-man/ (nem. v., príslušník nacistických úderných útvarov SA) nem.
esesák
esesman (nem. v., príslušník nacistických voj. útvarov SS) nem. hovor.
brigant (lúpežný v., zbojník) tal. zastar.
bersaliér (tal. horský pešiak, strelec v tal. armáde) tal.
pavéznik (v. ozbrojený pavézou, veľkým obdĺžnikovitým, nadol sa zužujúcim štítom, štítonosič) tal. hist.
interbrigadista (príslušník medzinárodnej jednotky protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
granátnik (vyberaný, elitný pechotný v., od 18. st.) franc.-nem.
poilu /pauli/ (prezývka franc. v. v 1. svetovej vojne) franc.
dragún (príslušník jazdeckej pechoty al. jazdectva) franc. hist.
švališér (príslušník ľahkej jazdy, do polovice 19. st.) franc. voj. hist.
mušketier (príslušník franc. kráľovskej jazdeckej gardy; pešiak pôvodne vyzbrojený spredu nabíjanou puškou) franc. hist. voj.
karabinier (vojak ozbrojený krátkou puškou, najmä na koni, 17. – 18. st.) franc.
kyrysník (opancierovaný jazdec) franc.-nem. hist.
kavalerista (voj. jazdec na koni) tal.-franc. zastar.
pikanier (príslušník ťažkej pechoty s predným a zadným brnením, prilbou, mečom a kopijou s dlhou rukoväťou, 16. – 17. st.) franc. hist.
voltižér (príslušník elitnej jednotky franc. ľahkej pechoty, 19. st.) franc. hist. voj.
arkebuzier
harkabúz (stedoveký v. vyzbrojený hákovnicou, strelnou zbraňou, 15. – 17. st.) franc. hist.
martalovec
martalúz (tur. lúpežný v., 16. – 17. st.) ? hist.
komisár (dôstojník al. úradník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.
alpín (príslušník tal., franc. al. rak.-uhor. pechoty v Alpách) vl. m. hist.
spahi
sipáhi (jazdec v tur. osmanskom vojsku; franc. koloniálny v severnej Afrike) perz. hist.
janičiar (v. tur. elitnej voj. jednotky zloženej zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
bašibozuk (divý v. tur. nepravidelnej jednotky) tur.
nizám (tur. v. s európskou výzbrojou a výcvikom, začiatok 19. st.) arab.-tur. hist.
fedajín (arab. v., príslušník arab. palestínskej ozbrojenej organizácie bojujúci proti Izraelu) arab.
askar
asker (africký v. v službách európskej koloniálnej armády) arab. hist.
zuáv (pôvodne domorodý príslušník bývalého franc. koloniálneho vojska v Alžírsku) vl. m.
sipáhi
sipoj (domorodý v. v brit. koloniálnej armáde v Indii) perz.-ind. hist.
yankee /jenkí/ (prezývka federálneho vojaka v amer. občianskej vojne) hol.-angl. pejor.
ami
amik
amík (amer. v., prezývka amer. vojaka) angl.
ranger /rendžer/ (príslušník elitnej voj. jednotky zvláštneho určenia v USA al. v NATO) angl. porovnaj hodnosťbojovníkpovstalecdobyvateľbranec

zbraň

zbraň
bodná, sečná, vrhacia z.
pugio (dýka rím. legionárov pešiakov) lat. hist.
sax (dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov) germ. hist.
skramasax (krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou) germ. hist.
stilet (dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami) tal. hist.
tulich (dýka s krátkou rovnou čepeľou) nem. hist.
kindžal (orient. nôž so zakrivenou čepeľou) perz.-tur.
kris (malajská dýka so zvlnenou čepeľou) malaj.
spata (ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím) gréc. hist.
machaira (jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý) gréc. archeol.
gladius (krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov) lat.
akinakes (skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa) perz.-gréc. archeol.
falcata (iberský krátky meč s prehnutou čepeľou) iberčina archeol.
korduláč (široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st.) lat.-nem.
špadón (dvojsečný obojručný meč, 16. st.) gréc.-tal. hist.
šabľa (sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím) orient.
frangia (druh šable) ? hist.
paloš (ťažká jazdecká šabľa) tur.-maď.
karabela (ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st.) poľ.-tat.
šaška (kozácka al. kaukazská šabľa bez koša) rus.
saracénka (zakrivená moslimská šabľa) vl. m. hist.
jatagan (tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou) tur.
handžár (balkánsky názov jataganu) perz. hist.
kord (bodná z. s dlhou úzkou čepeľou) perz.-tur.
fleuret (ľahká ohybná šermiarska bodná z.) franc. šport.
rapír
rapier (dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st.) franc.-nem.
halapartňa (bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke) nem. hist. voj.
sponton (ozdobná halapartňa) tal. hist.
tomahavk (indián. bojová sekera) indián.-angl.
franciska (ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov) lat.-tal.
banderila
banderilla /-iľa/ (krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch) špan.
pika (kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st.) franc. hist.
partizána (pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.) franc.
sandžak (kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska) tur. hist.
asagaj (ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom) berber.-port.
harpúna (železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb) franc.
pilum (starorím. vrhacia z.) lat. hist.
bumerang (drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov) austrál.
makana (dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov) indián. hist.
katapult (staroveká a stredoveká vrhacia z.) gréc. hist.
totach (ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov) ? hist.
balista (antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet) lat. + gréc. hist. voj.
palintonon (starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule) gréc. hist.
torment (starorím. obliehací prak) lat. porovnaj nôžsekera
bola
bolas (gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov) špan.
strelná z.
puška gréc.-lat.-nem.
flinta nem. hovor.
gver
kver
kvér nem. hovor. zastar.
štuc (ručná strelná z., ručnica) nem. hovor. zastar.
brokovnica (poľovnícka p. na brokové náboje) nem.
lankasterka (lovecká puška s kohútikmi na bokoch) vl. m.
gyrojet /-džet/ (jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri) gréc. + angl.
hamerleska (poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne) angl. poľov.
lefoška (poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou) vl. m.
banditka (lupičská, zbojnícka puška) tal. zastar.
terčovnica (puška na streľbu do cieľa) román.-nem.
repetírka (staršia voj. opakovacia puška, opakovačka) lat. hovor.
dupľovka (dvojhlavňová puška) lat. hovor.
karabína (ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st.) franc. zastar.
vintovka (staršia voj. opakovacia puška) nem.-rus. hist. voj.
arkebúza (hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st.) franc. hist.
mušketa (puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st.) franc. hist. voj.
trombón (mušketa s kresadlovou zámkou) tal. hist.
šaspotka (franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st.) vl. m. hist.
vendlovka
verndlovka (rak. voj. puška, zadovka) vl. m. hist.
venclovka (rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku) vl. m. hist.
berdanka
berdanovka (rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890) vl. m. hist. voj.
flobertka (strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom) vl. m.
remingtonka (puška nabíjaná zozadu) vl. m.
mauzerovka (opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.
mitrailleusa /-trajéza/ (opakovacia puška, predchodkyňa guľometu) franc. zastar.
winchestrovka /vinče-/ (voj. opakovacia puška) vl. m. voj. hist.
henryovka (ručná jednohlavňová voj. opakovačka) vl. m. hist. voj.
manlicherovka (staršia voj. opakovacia puška) vl. m. voj.
tarasnica (puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod.) lat.-nem.
falkoneta (ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom) vl. m.
magnum (lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane) lat.
pištoľ
pištoľa (ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne) franc.-čes.
parabelum (automatická pištoľ nem. výroby) lat.-nem.
tercerol
tercerola
trombón (malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou) tal. hist.
bambitka (stará pištoľ, od 14. st.) tal.
brovning
browning (samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti) vl. m.
signálka (pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných) lat.-franc. voj. slang.
revolver angl.
kolt (viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom) vl. m.
automat (samopal) gréc.
mašingver (guľomet) nem. zastar. voj. slang.
maxim (ťažký starší guľomet) vl. m. voj.
pancierovka (ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod.) tal.-nem. voj.
bazuka (prenosná protipancierová strelná z.) amer. voj.
kanón (delo) tal.-nem. voj.
húfnica (delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist.) nem. voj.
tarasnica (ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení) lat.-nem. hist.
harcovnica (ľahké delo ťahané jedným koňom) nem.-maď. hist.
falkón (delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st.) vl. m.
bombarda (stredoveké ťažké delo na kamenné gule) franc. hist.
tučná berta (ďalekonosné delo, 1. svetová vojna) voj. slang. publ.
kaťuša (strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.
raketa (reaktívna strela, najmä ako z.) tal.-nem. voj. porovnaj strela 1
palcát (krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou) maď. hist.
budzogáň
buzogáň (tur. veliteľská palica podobná palcátu) tur. hist.
nunčak (šport. z., bojové náčinie, reťaz) azij. hovor.
boxer (z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene) angl.
taran (staroveká z. na búranie pevností) gréc.-rus. hist.
spólium (ukoristená z. v starom Ríme) lat. hist.
militáriá (zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod.) lat. odb.
inter arma silent musae /múzé/ (za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok) lat.
ad arma! (do zbrane!) lat.

puška

puška gréc.-lat.-nem.
flinta nem. hovor.
gver
kver
kvér nem. hovor. zastar.
štuc (ručnica) nem. hovor. zastar.
brokovnica (poľovnícka p. na brokové náboje) nem.
lankasterka (lovecká p. s kohútikmi na bokoch) vl. m.
gyrojet /-džet/ (jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri) gréc. + angl.
hamerleska (poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne) angl. poľov.
lefoška (poľovnícka p. so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou) vl. m.
banditka (lupičská, zbojnícka p.) tal. zastar.
terčovnica (p. na streľbu do cieľa) román.-nem.
repetírka (staršia voj. opakovacia p., opakovačka) lat. hovor.
dupľovka (dvojhlavňová p.) lat. hovor.
karabína (ľahká p. so skrátenou hlavňou, od 18. st.) franc. zastar.
vintovka (staršia voj. opakovacia p.) nem.-rus. hist. voj.
arkebúza (hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st.) franc. hist.
cylindrovka (predovka so zapaľovaním prachu úderom kohútika, od 15. st.) gréc.-lat.
mušketa (p. nabíjaná spredu, 16. – 17. st.) franc. hist. voj.
trombón (mušketa s kresadlovou zámkou) tal. hist.
šaspotka (franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st.) vl. m. hist.
vendlovka
verndlovka (rak. voj. p., zadovka) vl. m. hist.
venclovka (rak. voj. p. upravená z predovky na zadovku) vl. m. hist.
berdanka
berdanovka (rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890) vl. m. hist. voj.
flobertka (strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom) vl. m.
remingtonka (p. nabíjaná zozadu) vl. m.
mauzerovka (opakovacia lovecká a voj. p. s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.
mitrailleusa /-trajéza/ (opakovacia p., predchodkyňa guľometu) franc. zastar.
winchestrovka /vinče-/ (voj. opakovacia p.) vl. m. voj. hist.
henryovka (ručná jednohlavňová voj. opakovačka) vl. m. hist. voj.
manlicherovka (staršia voj. opakovacia p.) vl. m. voj.
tarasnica (p. s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod.) lat.-nem.

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)
ozbrojený, voj. ú.
formácia lat.
rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.
batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.
batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.
maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.
regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.
divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.
brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.
interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.
garda (vybraný voj. oddiel) franc.
trén (zásobovací ú.) franc. zastar.
sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.
rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.
komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.
gerila
guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.
maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.
hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.
syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.
légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.
kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.
centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.
manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.
dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.
ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.
tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.
eskadróna tal.-franc. voj.
škadróna franc.-nem. zastar.
švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.
bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.
kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.
piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.
odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.
sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.
tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.
aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.
janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.
rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.
flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.
flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.
eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.
eskadrila (malá eskadra) franc. voj.
iný ú.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.
frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.
lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.
calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

kabát

kabát
redingot (pánsky dlhý priliehavý k. s chrbátom podobným fraku) franc.-angl.
montgomerák (dlhý voľný pánsky plášť zelenej farby z nepremokavej látky) vl. m. hovor.
baladrána (pánsky dlhý zriasený k. s rukávmi) tal. hist.
bombajka (ľahký plátenný mužský k. s krátkymi rukávmi) ?
kamizol
kamizola (krátky pánsky k., súčasť kroja) tal.-franc.
kaftan (dlhý voľný orient. pánsky k.) perz.
trenčkot (pánsky nepremokavý plášť) angl.
havelok (pánsky plášť s dlhým golierom bez rukávov) angl. vl. m.
atila (pánsky krátky priliehavý k. zdobený šnúrami, pôvodne voj.) maď.
žaket (pánsky tmavý k. s polami, okrúhlo strihanými prednými dielmi) franc.
ulster (pánsky voľný štepovaný k. so širokým golierom, veľkými chlopňami a našitými vreckami) vl. m.
aba
abája (pánsky voľný vlnený slávnostný plášť bez rukávov, v krajinách Blízkeho východu) arab.
mantila (krátky k., najmä dámsky) špan.
mentieka (dámsky krátky podšitý ozdobný k., súčasť zemianskeho oblečenia) maď. zastar.
kep (ľahký plášť, najmä dámsky) lat.-franc.-angl.
kazajka (ľahký k. do pása) tal.
paleto (polodlhý dámsky plášť) franc.
manteľ (plášť, najmä voj.) lat.-nem. zastar. hovor.
frenč (voj. k. so zapínaním až ku krku, so štyrmi našitými vreckami) angl. zastar. voj. slang.
dolomán (uhorský voj. al. pánsky šľachtický k. zdobený šnúrami) tur.
šineľ (voj. plášť) rus. zastar.
burka (plstený kozácky plášť) rus.
kolet (voj. priliehavý k. s krátkymi šosmi, súčasť rovnošaty jazdectva) franc.
bandaliér (zvinutý voj. k., súčasť výstroja) voj. slang.
kongo (plášť ako súčasť voj. poľného odevu) vl. m. voj. slang.
sako (krátky k., súčasť obleku) tal.
blazer /blejzr/
blejzer (ľahké šport. sako) angl.
pelerína (voľne splývajúci k. bez rukávov) franc.
baloniak (k. z jemnej hustej hodvábnej tkaniny) tal.-franc. hovor.
anorak (lyžiarsky k. al. vetrovka s kapucňou) esk.
šuba
šubica (dlhý kožuch) rus.
bunda (krátky ľahký šport.k., obyčajne dole upravený na stiahnutie; kožuch zastar.) maď.
parka (bunda siahajúca nad kolená so šnúrkou al. gumou v páse a dole, najmä s kapucňou) esk. šport. slang.
bomber (tmavá krátka kožená bunda s cvokmi) angl.
burnus (ťažký a teplý k., zimník hovor.; široký beduínsky k. s kapucňou) arab.-franc.
hubertus (k. z hrubej vlnenej látky, pôvodne poľovnícky) vl. m.
kepeň (dlhý plášť bez rukávov) tur.-maď.
župica (krátky súkenný k. s klinmi na bokoch) arab.-franc. etnogr.
spencer /-ser/ (krátky rovný kabátik) vl. m.
kuligán (krátky voľný k. z hrubej pleteniny) angl.? text.
trenčkot (nepremokavý k.) angl.
mackintosh /mekintoš/ (nepremokavý k. s gumovou impregnáciou) vl. m.
deák (starosvetský k.) vl. m.
raglán (voľný k. s rukávmi strihanými vcelku s ramenom) angl. vl. m.
dufflecoat /daflkout/ (dámsky al. pánsky voľný rovný krátky kabát s kapucňou, veľkými našívanými vreckami a so sedlom) angl.
chesterfield /čestrfíld/ (pánsky kabát po kolená s jednoradovým skrytým zapínaním) angl.
slipon (ľahký vrchný plášť s raglánovým rukávom, so skrytím zapínaním a s krátkou fazónkou) angl.
kontuš (poľ. slávnostný k. s rozstrihnutými rukávmi, súčasť kroja) poľ. zastar.
surka (chorvátsky k. zapínaný na šnúrky, súčasť kroja) chorv.
chalát (dlhý voľný k. u východných národov, Tatárov) arab.-rus.
chlamýda (starogréc. vrchný vlnený plášť nosený cez ľavé plece a zopätý kovovou sponou) gréc. hist.
himation (mužský aj ženský vlnený ťažký vrchný k. starogréc.) gréc. hist.
paludamentum (starorím. voj. purpurový al. biely k. zapínaný sponou na pravom pleci) lat.
sagum (krátky starorím. k. z tmavej vlny so sponou na pravom pleci, používaný pastiermi a vojakmi) lat. hist.
lacerna (starorím. plášť s kapucňou zapínaný na pleciach sponou a nosený pri daždi cez tógu) lat.
paenula /pé-/ (vlnený al. kožený zimný plášť po kolená, kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucou, v starom Ríme) lat. hist.
pluviál (odev s kapucňou do dažďa, súčasť rímskeho odevu hist.; slávnostný korunovačný plášť rím.-nem. cisárov hist.; široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach cirk.) lat.
tabard (stredoveký riasnatý plášť univerzitných majstrov a bakalárov bez rukávov) franc. hist.
pálium (korunovačný cisársky plášť) lat.
kaput (dlhý vrchný starodávny k.) franc. zastar.
mantela (plášť vyšších katolíckych duchovných) tal. cirk.
mandyas (široký dlhý biskupský plášť, vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.
mozet
mozzetta (krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými katolíckymi duchovnými) tal. cirk.
cappa magna /ka-/ (rímskokatolícky kardinálsky široký dlhý červený plášť s kapucou) lat. porovnaj kabátikúbor

znak

znak 3 (predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu)
symbol gréc.
signum lať. kniž. zastar.
emblém (z. príslušnosti k určitému celku, odznak) gréc.
erb nem.
címer (z. hodnosti, moci, práv osôb, rodov, miest a pod., v podobe stredovekého štítu) franc.-maď.? hist.
arma (z. zemana, erb priznaný kráľom) lat. hist.
palcát (znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, richtárske právo, žila hist.; z. veliteľa) lat. hist.
bulava (veliteľský palcát kozáckeho hajtmana) turk.-rus.
tarč (jazdecký erb, 14. – 15. st.) arab. hist.
berla (z. biskupskej hodnosti al. kráľovskej moci, hore ohnutá štylizovaná pastierska palica, žezlo) lat.
sceptrum /ske-/ (veliteľská, panovnícka berla) gréc.-lat.
dištinkcia (z. hodnosti) lat.
bunčuk (voj. z. kozáckych atamanov) tur.
kokarda (odznak, ozdoba, čepiec, stužka, štítok v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.
sandžak (odznak tur. vojska v podobe kopije s konským chvostom) tur. hist.
tug (odznak veliteľskej hodnosti v tur. vojsku v podobe konského chvosta) tur. hist.
tyrsus /-zus/ (dlhšia drevená palica s viničom, brečtanom a píniovou šiškou ako symbol boha Dionýza) gréc.
totem (kmeňový z. primitívnych národov al. náboženstiev, symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
kalid (osobný totem považovaný za pradedka, Mikronézia) polynéz.
šerpa (z. hodnosti v podobe širšieho pruhu tkaniny upevnenej šikmo cez prsia) franc.-nem.
pálium (z. patriarchov a arcibiskupov, biely vlnený pruh so šiestimi čiernymi krížikmi nosený cez plecia a vybiehajúci vpredu i vzadu) lat. cirk.
acimaki (biela stuha ako symbol jap. intelektuálov) jap.
insígnie (znaky moci al. hodnosti) lat.
pontifikálie (insígnie biskupa) lat. cirk.
fénix (bájny staroegypt. vták, kt. sa po 500 rokoch sám spáli a vyletí z popola znova omladený, symbol znovuzrodenia, obrodenia, nesmrteľnosti) gréc.
Pegas (z. básnického umenia) vl. m. kniž.
amor vl. m.
kupido lat.
eros (z. lásky) gréc.
Ápis
Hapi (z. plodnosti, posvätný čierny býk v starom Egypte)
venuša (praveká kultová socha ako symbol ženstva a plodnosti) vl. m. archeol.
moloch (z. krutosti, nenásytnosti, zbytočnosti, toho, čo ničí človeka) vl. m. kniž.
hydra (z. obludnosti) gréc. pren.
atribút (predmet určujúci zobrazenú osobu, napr. bájnu postavu al. svätca) lat. výtv.
mandala (magický kruh, budhistický symbol) ind. náb.

poddôstojník

poddôstojník
zupák (ďalej slúžiaci p.) nem. pejor.
ordonanc (p. vyčlenený ku štábu veliteľa zabezpečujúci odovzdávanie rozkazov, voj. posol v rak.-uhorskej armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.
frajter (prvá poddôstojnícka hodnosť, slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka hodnosť, desiatnik) tal.-nem.
seržant (hodnosť v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
šikovateľ
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka hodnosť v rak.-uhor. a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka hodnosť voj. loďstva) rus. voj.

opakovačka

opakovačka
repetírka (staršia voj. opakovacia puška) lat. hovor.
vintovka (staršia voj. ručná strelná opakovacia zbraň) nem.-rus. hist. voj.
winchestrovka /vinče-/ (voj. ručná strelná opakovacia zbraň) vl. m. voj. hist.
henryovka (jednohlavňová voj. ručná strelná zbraň) vl. m. hist. voj.
manlicherovka (staršia voj. ručná strelná opakovacia zbraň) vl. m. voj.
mauzerovka (lovecká a voj. ručná strelná opakovacia zbraň s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.
mitrailleusa /-trajéza/ (ručná strelná opakovacia zbraň, predchodkyňa guľometu) franc. zastar. porovnaj puška

veliteľ

veliteľ 1 (kto velí organizovanej ozbrojenej skupine)
komandant
komandér
komandír franc. hovor. zastar.
hajtman (voj. v., vodca, náčelník) nem. hist.
admirál (v. vojnového loďstva) arab.
tartan
tartánu
turtánu (najvyšší v. asýr. vojska) ? voj. hist.
serdar (v. staroegypt. armády) perz. hist.
stratég (voj. v. v starom Grécku) gréc. hist.
nauarchos (hlavný v. loďstva v starovekej Sparte) gréc. hist.
diadoch (vojvodca Alexandra Veľkého) gréc. hist.
bazileus (vojvodca a kráľ, veľknaz a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
dekúrio (v. desaťčlenného, najmä jazdeckého oddielu v rím. vojsku) lat. hist.
centúrio (v. rím. voj. jednotky, stotník) lat. hist.
legát (v. základnej voj. jednotky v starom Ríme za Cézara) lat. hist.
dux (vodca, náčelník, v. vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku) lat.
triumfátor (víťazný vojvodca sláviaci veľké a slávne víťazstvo v starom Ríme) lat. hist.
imperátor (víťazný vojvodca v starom Ríme) lat. hist.
šógun (v. jap. cisárskej armády, 8. – 12. st.) jap. hist.
sirdar (náčelník v Oriente, anglický veliteľ egypt. Armády) perz. hist.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
serdar (hlavný v. tur. sultánskej armády) perz. hist.
ghazi (tur. bojovník al. vojvodca) arab. hist.
seraskir (hlavný v. tur. vojsk) tur. hist.
ataman (náčelník kozáckeho vojska) tur.-rus.
kondotiér (v. žoldnierskych vojsk v Taliansku, 14. – 15. st.) tal. hist.
gonfalonier(e) (voj. v. v tal. mestských republikách, najmä v Toskánsku v ranej renesancii) tal. hist.
caudillo /kaudiľo/ (vojvodca s polit. právomocou v stredovekom Španielsku) arab. špan.
palatín (v. uhorského vojska, najvyšší kráľovský úradník vo feudálnom Uhorsku) lat. hist.
harambaša (náčelník ľudových povstalcov proti Turkom na Balkáne, 17. – 19. st.) tur. maď. hist.
obrist (v. práporu, neskôr pluku) voj. hist.
hajtman (hodnosť na úrovni v. roty al. batérie) nem.
bocman (v. palubnej skupiny mužstva, loďmajster) angl. loď. porovnaj vojakhodnosť|voj. hodnosti

zbor

zbor 1 (organizovaná skupina ľudí)
kolégium (rada, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
konzílium (poradný z., napr. lekárov, rada) lat. lek.
kuratórium (z. správcov, správny výbor) lat.
grémium (správny z. vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, vedenie orgánu, úradu, podniku) lat.
tribunál (súdna rada, súdny dvor) lat. kniž. a práv.
aktív (z. funkcionárov a aktívnych členov určitej organizácie) lat.
corps (voj., dipl., študentský a pod. z.) angl.
misia (z. osôb s istým poslaním, najmä na zastupovanie štátu) lat.
jury /žiri/ (z. odborníkov, znalcov, kt. riadia súťaž, súťažná porota) franc.-angl.
kabinet (z. ministrov al jeho časť, vláda) franc.
komitét (skupina zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
chunta, junta /chu-/ (dočasný výbor) špan.
direktórium (vládny výbor, Francúzsko, 1795 – 1779) lat. hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind.
senát (z. sudcov, súd práv.; z. starších vážených občanov v starom Ríme, najvyššia štátna rada hist.) lat.
archonti (z. deviatich najvyšších úradníkov v starých Aténach) gréc. hist.
triumvirát (z. troch vládnucich mužov v starom Ríme, vláda troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy) lat. hist.
decemviri
decemvirát (desaťčlenný z. vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.
tresviri /-rés-/ (z. úradníkov so zvláštnymi úlohami v starom Ríme) lat. hist.
fetialovia (kňažský z. v starom Ríme, kt. vyhlasoval vojnu a uzatváral spojenecké zmluvy) lat. hist.
garda (z. ozbrojených dobrovoľníkov na podporu al. obranu polit. hnutia) franc.
generalita (najvyšší voj. veliteľský z.) lat. voj.
štáb (z. vyššieho voj. veliteľa na velenie vojskám, veliteľstvo) špan.-nem. voj.
légia (voj. dobrovoľnícky z.) lat.
heimwehr /hajmvér/ (ozbrojený z. dobrovoľníkov v Rakúsku namierený proti revolučnej ľavici, 1919 – 1936) nem. hist.
polícia (vnútorný bezpečnostný z., jednotky vnútornej bezpečnosti, bezpečnostné orgány štátu) gréc.-nem.
milícia (polícia v niektorých krajinách, napr. bývalý ZSSR) lat.
žandárstvo
žandarméria (polícia v niektorých krajinách, v minulosti aj u nás) franc. kniž.
četníctvo (polícia v prvej ČSR na vidieku) srb. chorv. hist.
kripo (nem. kriminálna polícia) nem. skr.
Čeka (sov. tajná polit. polícia, 1917 – 1922) rus. skr.
NKVD (sov. tajná polit. polícia pred 2. svetovou vojnou) rus. skr.
KGB (sov. tajná polit. polícia, 1954 – 1999) rus. skr.
ochranka (tajná štátna polícia v cárskom Rusku, 1881 – 1917) rus. hist.
gestapo (tajná štátna polícia v nacistickom Nemecku) nem. skr.
Stasi /štázi/ (tajná štátna polícia v bývalej NDR) nem. skr.
Secret Service /sik- -vis/ (tajná štátna polícia vo Veľkej Británii) angl.
securitate /seku-/ (tajná štátna polícia v Rumunsku) rum. hist.
sigurancia (tajná štátna polícia v Rumunsku za monarchie) rum. hist.
SS (nacistické zločinecké bezpečnostné oddiely, ich organizácia, 1925 – 1945, z nem. Schutzstaffel)
SA (polovoj. úderné nacistické oddiely, ich organizácia, 1921 – 1945, z nem. Sturmabteillung) porovnaj útvar 2
kapitula (z. kanonikov, duchovných ustanovených biskupom na vykonávanie obradov) lat. cirk.
episkopát (z. biskupov určitého kraja al. štátu) gréc. cirk.
konzistórium (poradný z. pápeža zložený z kardinálov; poradný z. biskupa zložený z duchovných príslušnej diecézy) lat. cirk.
presbytérium (rada starších cirk. zboru evanjelickej cirkvi, volených zástupcov cirk. ľudu) gréc. cirk. porovnaj rada 2zhromaždenie 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 286. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.